Školáckosti
Školská zrelosť-neznamená pripravenosť
ŠKOLÁK JEHO PRVÉ DNI
Vstup do školy je významný medzník v živote dieťaťa. Začiatok školskej dochádzky býva ukazovateľom toho, ako je dieťa pripravené na školu, a či je pre vstup do školy zrelé. Výskumy ukazujú, že pre vstup dieťaťa do školy je najvhodnejší vek šesť a pol roku.
Vstupom do školy sa zásadne mení celkový spôsob života dieťaťa. Hrová činnosť ustupuje do pozadia, hlavnou činnosťou sa stáva učenie. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školy. V tomto štádiu postupne nastávajú zmeny v osobnosti, obzvlášť v rozvoji poznávacích procesov, v rozvoji citov a vôle. Taktiež sa rozvíja myslenie, najmä pojmové. Žiak je ešte nesamostatný, submisívny a ovplyvniteľný. Významné zmeny nastávajú aj v socializácii žiaka, v rozvoji jeho sociálnych citov a vzťahu k okolitému prostrediu. Veľký význam má správny vzor. Učiteľ je nová autorita, preto predovšetkým na ňom spočíva zodpovednosť, aby usmernil zložité a protichodné chovanie žiakov. Učiteľ sa stal autoritou, ktorá stanovuje a vysvetľuje dieťaťu jeho novú životnú funkciu, povinnosti a práva.
Reakcie detí na školu sú rôzne. Množstvo povinností dočasne vykoľají z rovnováhy mnoho prváčikov. Často ich postoj ovplyvňujú aj názory rodičov, ktorý si nevytvorili kladný vzťah už v predošlom období k škole a ako takej a často netaktne kritizujú prácu učiteliek pred dieťaťom, alebo dieťa vôbec nenavštevovalo predškolské zariadenie. Oba postoje nemajú priaznivý vplyv na dobrú klímu v komunikácii medzi učiteľom a žiakom v prvej triede a patria k jedným z mnohých determinantov prvých školských neúspechov.
Na Slovensku dieťa nastupuje do školy po dosiahnutí šiestich rokov, keď sa predpokladá, že je dostatočne zrelé a pripravené pre plnenie povinnej školskej dochádzky ( ďalej PŠD ). V niektorých prípadoch je však potrebné posúdiť, či je dieťa skutočne vo svojom vývine na tej úrovni, ktorá by mu zabezpečila úspešné zvládanie a plnenie PŠD.
Vývojový stav dieťaťa pri vstupe do školy
Čo všetko má dieťa dokázať vykonať a čo má ovládať, ak chceme povedať, že je celkovo vývojovo zrelé pre vstup do školy rozpracovala Stoppardová /1992/ .
Prvým z pozorovaných ukazovateľov je telesná zrelosť – telesná pripravenosť na školu:
- Pomer výšky a hmotnosti: ale závažné sú len extrémy, t.j. len veľmi malé a slabé deti môžu mať kvôli tel. stavbe problémy a naopak.
- Filipínska miera: dieťa si dočiahne pravou rukou cez hlavu na ľavý ušný lalôčik.
- Premena postavy („prvá premena telesnej stavby“): stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie: postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu.
- Dobrým prediktorom je vývoj zubov, tzv. „kostný vek“ - dieťa má kompletný mliečny chrup, začína sa výmena zubov
- Okolo 6 roku nastanú zmeny v ovládaní tela: dieťa lepšie koordinuje autonómne a voľné pohyby, lepšie šetrí silami, je schopné vykonávať drobnejšie a presnejšie pohyby.
- Na prváckej stoličke dočiahne nohami na zem.
Telesná zrelosť nie je najspoľahlivejším a najrelevantnejším ukazovateľom zrelosti, zvlášť v dnešnej dobe, keď sa telesný vývin detí urýchľuje.
Ďalším ukazovateľom školskej zrelosti je kognitívna vyspelosť:
Dochádza k prestavbe v poznávacej činnosti detí:
- Dieťa začína realistickejšie chápať svet, je menej závislé na svojich okamžitých potrebách.
- Lepšie rozlišuje časti, detaily obrazu, ktoré predtým vnímalo ako celok, a to v akustickej i vizuálnej doméne (prejavuje sa to i na zložitejšej kresbe) → je to zároveň predpoklad úspech v Kernovom teste školskej zrelosti (u nás v modifikácií od Jiráska), kde majú deti nakresliť postavu, napodobiť písmo a odkresliť bodky zložené do geometrického tvaru.
- Nevyhnutné je, aby dieťa malo zároveň zlepšenú reč, pamäť, má určité všeobecné a pravdivé poznatky o svete.
Motivačná a sociálna zrelosť je podľa Stoppardovej /1992/ tretím pozorovacím činiteľom.
- Veku primeraná kontrola impulzov a citov (t.j. dieťa má byť schopné odložiť realizáciu svojich plánov, ak je to výhodné vzhľadom k neskoršiemu cieľu).
- Zrelosť pre prácu: s tým úzko súvisí aj to, že dieťa je okrem hry schopné aj cieľavedomejšej činnosti, je vytrvalejšie, dlhšie sa sústredí, aj keď je úloha únavná a nezaujímavá. S tým súvisí aj schopnosť spolupracovať na úlohe s ostatnými deťmi, t.j. vzdať sa na chvíľu svojich osobných potrieb a sústrediť sa na spoločný cieľ. Táto schopnosť vzrastá postupne.
- Sociálna zrelosť: dieťa má byť menej závislé na rodine, schopné podriadiť sa autorite a prijať novú sociálnu rolu, nájsť si svoje miesto v skupinke spolužiakov.
Podľa skúseností pracovníkov pedagogicko - psychologických poradní, nie všetky 6-ročné deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky 1. triedy bez vážnejších problémov. Fyzickú (telesnú) zrelosť posúdia detskí lekári pri predškolských zdravotných prehliadkach. Psychickú (duševnú) zrelosť posudzujú bezplatne na žiadosť rodičov psychológovia pedagogicko - psychologických poradní /Beníšková, 2007/.Školská zrelosť
Školská zrelosť ( vyspelosť, pripravenosť, spôsobilosť ) znamená dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti a bez väčších problémov zvládať nároky a požiadavky kladené školou.
Pojem – školská zrelosť- zahŕňa biologické zretie príslušných štruktúr a funkcií, vplyv vonkajšieho prostredia – dostatok stimulácie a vhodných podnetov, podporovanie a podnecovanie psychického aj fyzického rozvoja.
Školskú zrelosť posudzuje psychológ, ktorý sa vyjadruje k jednotlivým zložkám psychickej zrelosti dieťaťa. V prílohe A si môžu učiteľky materskej školy jednoducho orientačne zistiť, či rodičovi dieťaťa je vhodné odporučiť návštevu psychológa.
Zhrnutím poznatkov z literatúry a vlastnými skúsenosťami sme dospeli k tomu, čo sa od 5 – 6 ročného dieťaťa očakáva pred úspeš-ným vstupom do základnej školy:
Aby chápalo a bolo schopné plniť požiadavky dospelého. Dieťa má poznať morálne a etické hodnoty, uznávať autoritu dospelého, chápať jeho hodnotenie.
Aby vedelo konštruktívne spolupracovať s inými deťmi. Dieťa má byť citlivé a šetrné k spoločným výsledkom práce, má mať osvojené primerané chápanie súladu a poriadku. Má sa iniciatívne zúčastňovať na aktivitách triedy, má vedieť prijať hodnotenie a správne hodnotiť svoje a cudzie správanie a postoj k hodnoteniu iných.
Pre prehľadnosť rozčleníme pohľad na školskú zrelosť do niekoľkých oblastí. A to podľa Stoppardovej /1992/ takto:
Pracovná vyspelosť
Dieťa by malo rozlíšiť hru od povinností; úlohy sa snaží splniť a dokončiť aj napriek možným prekážkam; je vytrvalé v práci; podriadi a prispôsobí sa rytmu vyučovacích hodín. Má primerané psycho-motorické tempo.
Sociálna vyspelosť
Dieťa je schopné prijať rolu školáka, teší sa do školy, má záujem o školské aktivity; je schopné začleniť sa do kolektívu, do skupiny rovesníkov; nie je agresívne k spolužiakom, uprednostňuje vzájomnú pomoc a spoluprácu; rešpektuje školský poriadok, pravidlá a dospelé autority; správne sa orientuje v jednoduchých sociálnych situáciách. Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Emocionálno – vôľová vyspelosť
Dieťa je emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii, schopné prijať neúspech; ovláda svoje city (napr. vydrží bez mamy, otca) má predpoklady na sebareguláciu ( vedieť sa ovládať, vydržať 30 min. sedieť, dávať pozor na vyučovaní, nerozprávať sa). Nerobí mu väčšie ťažkosti vystupovať pred druhými, má rozvinuté vyššie city ( pozná-vacie, mravné – pozitívny vzťah k povinnostiam ).
Rozumová vyspelosť
- Vnímanie je členené ( dieťa z celku dokáže vyčleniť časti a z častí zložiť celok ); lepšie postihuje detaily; zrkadlové tvary nevníma ako rovnaké; pozná a dokáže zreprodukovať známe melódie, pesničky.
- V oblasti myslenia dieťa narába s konkrétnym materiálom v kategóriách množstva, poradia, príčinnosti či následnosti; lepšie sa orientuje vo svete okolo seba, v tvaroch, dejoch; lepšie postihuje podobnosti, rozdiely, chápe vzťahy a súvislosti.
- Pamäť je ešte stále viac mechanická ako logická, ale už trvalejšia a zámerná; dieťa vie narábať s číslami, pamätá si číselnú postupnosť, pozná číslice od jedna do desať a vie ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu, má dostatoč-ne osvojené elementárne matematické pojmy ( väčší, menší, pred, pod, nad, vľavo, vpravo a pod. )
- Pozornosť sa ustaľuje. Dĺžka trvania koncentrácie pozornosti sa predlžuje na zhruba 15 – 20 min.
- Reč: dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne.; nezajakáva sa; pozná riekanky, básničky, pesničky; rozpráva obsah krátkej rozprávky, rozumie jej obsahu; vysloví krátke slovo samostatne po hláskach; vo vetách a jednoduchých súvetiach porozpráva svoje zážitky, rozpráva o svete okolo.
- Motorika: pohybová aktivita je cielená, dieťa vykonáva menej bezúčelných pohybov; ovláda svoje motorické správanie, kontroluje sa, pokojne sedí; pri kreslení alebo „písaní“ sú línie presné, neroztrasené; vystrihne jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary. Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky. Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
- Kresba: dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu; nakreslí postavu so všetkými základnými znakmi; jeho kresba vernejšie odráža skutočnosť.
Na Slovensku dieťa nastupuje do školy po dosiahnutí šiestich rokov, keď sa predpokladá, že je dostatočne zrelé a pripravené pre plnenie povinnej školskej dochádzky. V niektorých, predovšetkým opodstatnených, prípadoch je však potrebné posúdiť, či je dieťa skutočne vo svojom vývine na tej úrovni, ktorá by mu zabezpečila úspešné zvládanie a plnenie školských požiadaviek.
Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a odporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ktoré má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva v horeuvedených atribútoch.
Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania.
Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť.
Žiaľ, často však odporúčajú rodičom odklad školskej dochádzky i pani učiteľky v materských školách, ktoré sa vďaka tomu, že klesá počet narodených detí, boja toho, že budú mať detí menej, a tak bude potrebný menší počet tried materských škôl. Tento trend by však mal byť na ústupe, pretože zákon o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z.z. z 22.5.2008, presne určuje podmienky odkladu školskej dochádzky a nedáva výhradné právomoci rodičom. § 19 - povinná školská do-chádzka – uvádza v odseku 4, 5 a 7 nasledovné:
( 4 ) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť a pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, riaditeľ školy rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, a to vždy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s odloženou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník,
( 5 ) Ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej školskej dochádzky a neabsolvoval nultý ročník základnej školy, v prvom polroku dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy za podmienok podľa odseku 4 rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník.
( 7 ) Ak dieťa ani po odložení začiatku povinnej školskej dochádzky alebo po dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky nedosiahlo školskú spôsobilosť, najneskôr však 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok veku, bude zaradené do prvého ročníka alebo so súhlasom zákonného zástupcu do nultého ročníka základnej školy.
Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy.