Školáckosti
Školská pripravenosť
Základným, ale nie určujúcim, kritériom školskej zrelosti je vek. V našich podmienkach je to hranica šiestich rokov, ale prípustné sú aj odchýlky.
Skôr ako učiteľ pristúpi k dieťaťu s objektívnymi požiadavkami školy, musí poznať predpoklady, s ktorými dieťa vstupuje do školy. Čím viac vie o jeho životných podmienkach, o rozvoji jeho myslenia a správania v predškolskom veku, tým úspešnejšie mu môže pomôcť prekonať ťažkosti pri vstupe do školy. Potom môže aj lepšie prispôsobiť objektívne požiadavky školy úrovni dieťaťa.
Väčšina detí u nás získava svoju spôsobilosť na vstup do školy v materskej škole. Príprava detí v materskej škole zaznamenala výrazný kvalitatívny posun a chápe sa ako integrálna súčasť predškolskej výchovy, ktorá je orientovaná na celkový rozvoj osobnosti dieťaťa v duchu funkčnej životnej logiky.
Pod pojmom školská zrelosť (spôsobilosť, pripravenosť) sa rozumie schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky kladené na jeho osobnosť v začiatočných fázach školského vyučovania. Tieto požiadavky sa vzťahujú na telesnú, intelektuálnu a sociálnu, morálnu stránku osobnosti dieťaťa.
Komplexnejšia charakteristika školskej zrelosti, ktorá sa posudzuje pri zápise detí do 1. ročníka ZŠ obsahuje:
a) Telesnú zrelosť: zahŕňa celkový stav vývinu organizmu dieťaťa a jeho zdravia.
b) Rozumovú zrelosť: predpokladá sa diferencované vnímanie v oblasti vizuálnej a akustickej, dieťa je schopné rozlíšiť zvukovú a vizuálnu podobu slova, rozvíja sa logické myslenie (aj keď je stále spojené s konkrétnymi predmetmi a činnosťami), zvláda analýzu celku na časti (predpoklad pre zvládnutie výučby čítania, písania a počítania).
c) Percepčnú zrelosť: odráža sa v stupni rozvoja detskej kresby, ktorá je detailnejšia a v schopnosti napodobniť predložený tvar. Úzko súvisí s rozvojom jemnej motoriky, grafomotoriky a senzorickej koordinácie.
d) Citová zrelosť: predpokladá sa relatívna emocionálna stabilita a zníženie impulzívnych reakcií v detských prejavoch, kladný vzťah k učeniu, školskej práci a samostatný postup od hry k cieľavedomej práci s dokončením úlohy.
e) Sociálna zrelosť: spočíva v prijatí roly školáka a zvládnutí jednoduchých sociálnych situácií v škole, v prejavení potreby stýkať sa s rovesníkmi a inými ľuďmi, spolupracovať, podriadiť sa skupine a autorite učiteľa, dobre znášať odlúčenie od matky a blízkych.V súvislosti s posudzovaním školskej zrelosti dieťaťa telesné predpoklady posudzuje lekár, duševné psychológ, avšak musí tu byť zabezpečená úzka spolupráca a celkové posúdenie dieťaťa, pretože medzi jednotlivými aspektami školskej zrelosti sa môžu často vyskytovať aj veľké rozpory a protirečenia.
Pri predchádzaní chýb z nesprávneho posúdenia školskej zrelosti sa zaužíval systém dvoch rovín. Prvú rovinu predstavujú učiteľky MŠ a ZŠ, druhá predstavuje komplexné vyšetrenie dieťaťa odborníkmi v pedagogicko- psychologických poradniach.
Školskú zrelosť dieťaťa posudzuje najskôr učiteľka v materskej škole a príslušný pediater posúdi telesnú vyspelosť a zdravie dieťaťa. Potom učiteľka základnej školy v súčinnosti (najlepšie s učiteľkou materskej školy) pri zápise detí do 1. ročníka diagnostikuje vnútornú a vonkajšiu pripravenosť dieťaťa prostredníctvom testu školskej zrelosti (v prípade potreby sa obracia na odborníkov pediatrov, psychológov a logopédov).
Záverečné posúdenie školskej zrelosti sa zvyčajne vykonáva pri zápise detí do 1. ročníka, ktorý sa v podstate poníma ako evidencia detí, ktoré jej podľa dátumu narodenia podliehajú. Úlohy predkladané pred dieťa obsahujú kresbu postavu, spievanie piesne alebo recitovanie básničky, určovanie farieb, identifikáciu priestorových a časových vzťahov, geometrických tvarov, počítanie predmetov do desať, porovnávanie viac – menej - rovnako... Úlohy sa vyskytujú v rôznej forme a každá škola má zvyčajne vypracovaný svoj systém, ale obsah testovania je rovnaký.
Autorka:PaedDr. Ľubica Steinerová, školský portál, raabe